Pamiatky

Vojnový cintorín

Na vojnovom cintoríne sú pochovaní vojaci a civilné obete z 2. svetovej vojny - účastníci vojenských operácií v okrese Poprad a Liptovský Mikuláš. Väčšina z nich zomrela na následky zranení a chorôb vo vtedajšej 1. československej odsunovej nemocnici vo Vyšných Hágoch.

Na vojnovom cintoríne sa nachádza spolu 296 vojnových hrobov, z toho je tu pochovaných 42 vojakov 1. československého armádneho zboru, 205 civilných obetí, 40 neznámych (údajne aj medzi nimi malo byť mnoho vojakov) a  9 osôb pochovaných po roku 1945.

Pôvodne tu bolo pochovaných aj viacero vojakov červenej armády. Po vzniku Ústredného vojenského cintorína sovietskych vojakov vo Zvolene boli telesné pozostatky vojakov červenej armády prevezené do Zvolena a uložené na tomto cintoríne.

Zámer o obnove tohto vojnového cintorína vznikol už v druhej polovici 70-tych rokov na vtedajšom ONV v Poprade. Architektonický návrh, ktorý zahŕňal aj pamätník, spracovali v roku 1982 a projekt obnovy v roku 1984. Práce mali byť ukončené za 18 mesiacov, avšak trvali až do roku 1989 kedy sa úplne zastavili. Až od roku 1996 sa touto záležitosťou začala zaoberať Historicko-dokumentačná komisia pri OV SZPB v Poprade. Rekonštrukcia vojnového cintorína bola dokončená v roku 1999 za pomoci Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Slávnostné odhalenie pamätníka „Ruža vďaky“ na zrekonštruovanom vojnovom cintoríne sa uskutočnilo 6. mája 2000 pri príležitosti 55. výročia ukončenia 2. svetovej vojny za účasti prvého tajomníka Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Nikolaja Samojlenka, podpredsedu ÚR SZPB genmjr. v.v. Ladislava Pittnera, predstaviteľov OV SZPB, ZO SZPB a ďalších hostí.

Pamätník pozostáva z bieleho kameňa a tvoria ho dva piliere zviazané na vrchu dvoma kamennými kvetmi – symbolmi vďaky. Plastiku „Ruža vďaky“ zhotovila akad. sochárka p. Anna Goliášová z Bratislavy a osadil ju akad. sochár Imrich Svitana z Popradu. Za pamätníkom sú v polkruhu umiestnené hroby vojakov a civilných obetí.

V roku 1999 bola dokončená rekonštrukcia vojenského cintorína v Štôle za pomoci Štátneho fondu kultúry PRO SLOVAKIA, Bratislava. Akad. sochár Imrich Svitana z Popradu osadil exteriérovú plastiku „RUŽA VĎAKY“, ktorú zhotovila akad. sochárka p. Anna Goliášová z Bratislavy. Za účasti prvého tajomníka veľvyslanectva ruskej federácie pre SR Nikolaja Samolenka, podpredsedu ÚRZP gen.-maj. Ladislava Pitnera a ďalších hostí si pamiatku padlých v 2. svetovej vojne uctili dňa 6.5.2000 položením vencov na zrekonštruovanom miestnom vojenskom cintoríne. Pri príležitosti 55.výročia od fašizmu bola odhalená plastika „Ruža vďaky“ a hostia osláv zasadili 3 limby.

Menný zoznam pochovaných ako aj umiestnenie vojnových hrobov nájdete v záložke Samospráva-Cintoríny-Vojenský cintorín.


Evanjelický neoklasicistický kostol

Evanjelický neoklasicistický kostol z roku 1870 s oltárnym obrazom od Petra Bohúňa

Vznik a história evanjelického kostola

Pred postavením kostola v Štôle sa veriaci schádzali na bohoslužby po jednotlivých domoch. Naposledy, pred posviackou kostola, to bolo u Jurču-Krokoša. Kostol sa začal stavať 5.4.1869 za farára Andreja Dianiška so sídlom fary v Batizovciach a evanjelického inšpektora Dávida Husza z Popradu. Kostol sa staval rýchlym tempom a jeho posviacka sa uskutočnila 11.9.1870. Výstavba kostola a školy stála 4 550 zlatých a najviac financií poskytol nemecký Adolfský spolok. Oltárny obraz pochádza od známeho maliara Petra Bohúňa z roku 1869. V roku 1875 cirkev kúpila aj poľnohospodárske pozemky a to v katastrálnom území Štôla za 1 200 zlatých a v katastrálnom území Batizovce za 255 zlatých. Dňa 30.3.1883 cirkev dostala dar od vtedajšieho panovníka vo výške 100 zlatých, ktoré boli určené na kúpu zvonov. Dva zvony si objednala u Fridricha Seltenhofera v Šoproni za 256 zlatých a 76 grajciarov. V júli a auguste roku 1883 bola za 140 zlatých vystavaná veža pre zvony a vysviacka zvonov bola 5.8.1883. V roku 1884 gróf Albert Mariassy prispel na kostol 50 zlatými. V roku 1878 prispel 48 zlatými na zvony Spišský nemecký spolok.


Pamätná tabuľa Frica Kafendu

Táto pamätná tabuľa je umiestnená na chate v Štôle s.č. 46. Text pamätnej tabule znie:

„V tomto dome žil a pracoval slovenský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Frico Kafenda“. 


Pamätná tabuľa Ladislava Dindu

Pamätná tabuľa je umiestnená na budove s.č. 6 pri evanjelickom kostole. Text pamätnej tabule znie:

„Tu sa narodil a žil hrdina MUDr. Ladislav Dinda, ktorý po boku sovietskych partizánov bojoval a padol v roku 1943 v Minsku. Večná sláva jeho pamiatke“.


Benediktínsky kláštor

Obec Štôla vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora. Kláštor patril pod cisterciacke opátstvo v Spišskom Štiavniku. Podľa zachovaných písomností uložených v Spišskej Kapitule bol kláštor postavený r. 1314 grófom Botysom a grófmi a zároveň aj richtármi Frohlingom z Veľkej a Gottschalkom z Matejoviec. Súhlas na výstavbu kláštora dalo Ostrihomské biskupstvo, ktoré kláštor osadilo rádom benediktínov, aby sa starali o duchovné potreby obyvateľov Batizoviec, Mengusoviec a Gerlachova.

Podľa dostupných správ kláštor, ktorého súčasťou bol aj kostol, bol priestranný, vkusne postavený s pekným kamenným stĺporadím. Krátko po svojom vzniku kláštor vylúpila zbojnícka skupina a kláštor bol opustený. Znovu bol obnovený r. 1319. Kláštor finančne podporovali potomkovia grófa Botyza (zakladateľ Obce Batizovce), ktorými bol rod Mariassovcov a spišskosobotský gróf Eberlaus, ktorý kláštoru daroval tristo katastrálnych jutár neobrobených pozemkov, na ktorých vznikla terajšia Obec Štôla (okolo roku 1330). Počas husitských vojen a počas nepokojov o uhorský trón asi v r. 1436 kláštor vyhorel a viac nebol obnovený. Kláštor ostal pustý až do roku 1526. Potom ho Mariassovci dali rozobrať a z jeho časti vystavali v Batizovciach pravdepodobne starý horný kaštieľ a evanjelickú (pravdepodobne dnešnú katolícku) faru.

Dlhoročným priorom kláštora v Štôle bol prior menom Tyhll. V roku 1338 bol priorom kláštora Conradus a v roku 1412 bol priorom Nicolaus. Kláštor v Štôle ležal severne od terajšej cesty vedúcej z obce na cintorín a západne (po pravej strane) potoka Suchá voda, (dnes Hágansky potok), ktorý preteká obcou. Doteraz sa nazýva toto miesto „Na kláštori“. Ku kláštoru patril aj sad, ktorý sa tak nazýva dodnes a je položený od cintorína východným smerom k obci. Súčasťou sadu boli a doteraz sú medze porastené slivkami, ktoré prežili niekoľko stáročí a sú dodnes ovocinárskou raritou. Severne nad kláštorom bolo niekoľko rybníkov.

Snáď poslednou zachovalou verejnou pamiatkou z kláštora je drevená zvonička s dvojkrížom a bronzovým zvončekom stojaca pred jednou z posledných dreveníc v obci.

V roku 2000 sa našli pri rekonštrukcii rodinného domu p. Pavla Jurču, s.č. 67 niektoré časti stĺporadia pochádzajúce z kláštora a tieto sú uložené v budove obecného úradu.

Dňa 30. augusta 2014 sme usporiadali Pamätný deň Obce Štôla pri príležitosti  700. výročia založenia benediktínskeho kláštora.

Úradné hodiny

Pondelok: 7.30 - 12.00 14.00 - 15.30
Utorok: 7.30 - 12.00 14.00 - 18.00
Streda: 7.30 - 12.00 14.00 - 15.30
Štvrtok: Nestránkový deň
Piatok: 7.30 - 12.00

Fotogaléria

Štôla kedysi

Kalendár

Meniny dnes oslavuje .

Počasie

Počasie Štôla - Svieti.com

Návštevnosť