Zmenšiť textZväčšiť text

Ako sme budovali tréningový areál

 27.12.2015

Tréningový areál DHZ Štôla

Myšlienka trávnatej tréningovej plochy v našej obci nie je nová - tí starší občania si možno pamätajú konanie požiarnických cvičení na lúkach na začiatku obce, to bolo niekedy v 90. rokoch 20. storočia, kde som aj ja ako mladý chlapec chodieval pozerať na našich hasičov. Hasičský šport sa však od týchto časov zmenil - zmenila sa technika, výstroj, ako aj príprava  hasičov na hasičský šport. V našej obci sme pravidelne usporadúvali hasičské súťaže, či už to bolo v rámci Podtatranskej hasičskej ligy, Východoslovenskej hasičskej super ligy alebo od roku 2011 novovzniknutej Regionálnej hasičskej ligy Spiš. Žiaľ - oproti ostatným teamom sme mali jednu veľkú nevýhodu - nemali sme možnosť trénovať ako aj zorganizovať súťaž na trávnatej ploche. Súťaže v našej obci sa roky konali pred budovou obecného úradu na miestnej komunikácii - aj napriek našej snahe po organizačnej stránke pripraviť každý rok túto súťaž tak ako to len bolo priestorovo a kvalitatívne možné, predsa len - asfaltový povrch je proste iný ako mäkký trávnatý koberec. Aj napriek našej túžbe mat raz vlastnú trávnatú tréningovú plochu, tento sen vyzeral skôr nereálne - Obec Štôla nedisponovala vhodnou plochou, a ak áno, bol problém s dostupnosťou vodného zdroja, elektrickej energie a podobne.

Niekedy v roku 2014 sme raz sedeli s veľkým nadšencom požiarneho športu a človekom, s ktorým to už v našom DHZ ťaháme cez 20 rokov - Radovanom Bachoríkom, a tak padla reč na priestory bývalého Liečebného ústavu Štôla a na bývalý park pri blízkom lesíku. Z našich detských čias sme si pamätali, že bývalý liečebný park bola rovná upravovaná plocha široká tak 8-10 metrov a dlhá niečo okolo 70m - a tak sme si povedali - niečo takéto by nám presne sedelo pre dráhu na požiarny útok. Vzali sme meracie pásmo a poď ho merať – no na park sa to už veru ani zďaleka nepodobalo - skôr niečo ako Amazonský dažďový les - stromy vysoké aj 4 metre, náletové dreviny, kroviny, vrstva prehnitého lístia. Po tuhom boji - doškriabaní od šípok, bodliakov a doštípaní od kadejakého hmyzu - sme nakoniec odmerali dĺžku, a naozaj ..... dĺžka priestoru bola niečo málo cez 70 m- dráha by vošla.

Počas zimných mesiacov roku 2014 sme začali zisťovať, komu tento pozemok vlastne patrí, Liečebný ústav bol už niekoľko rokov opustený a v dezolátnom stave, takže prvá myšlienka - pozemok asi patrí pod Liečebný ústav Vyšné Hágy. Po zistení, že je to ozaj tak, sme načrtli víziu užívania pozemku riaditeľovi LÚ- keďže pozemok bol schátraný, nemal nič proti jeho využitiu - podpísali sme zmluvu o dočasnom užívaní pozemku a v jarných mesiacoch roku 2014 sme sa pustili do prestavby bývalého liečebného parku na hasičskú dráhu.

Do prvých prác sme sa pustili v apríli 2014 - po počiatočnom nadšení, keď sme prišli na miesto a naskytol sa nám pohľad ako z filmu Kniha džunglí - si pamätám výrok jedného z našich chalanov – citujem: “chlapi keď tu bude dráha, tak to bude svetová stavba roku  J „. Veru - prvý pohľad bol dosť odstrašujúci - ako prvé samozrejme - vyrezať všetky stromy, kríky pohrabať prehnité lístie, trávu. Zistili sme, že cez našu „dráhu“ ide krížom chodník s obrubníkmi, v strede dráhy trónila zhnitá lavička, no, ako vravím - Sizifovská úloha. Len ako tak vyčistiť priestor a odviezť tony odpadu trvalo 4 dni. Nasledovala ďalšia časť - z tejto krivej plochy plnej vyrezaných pňov a výmoľov nejakým zázrakom vytvoriť 70 metrov dlhý rovný 9 metrov široký trávnatý pás. Bolo jasné, že tu už hrable a čakany asi nepomôžu, takže sme si pomohli technikou - teda starým traktorom Zetor 25 a klasickými železnými bránami, ktorými sme krížom krážom rozryli priestor - pritom prišiel parádny hustý lejak, a keďže sme na tých bránach vzadu sedeli dvaja aby sme ich zaťažili, viete si predstaviť ako sme asi vyzerali  J. No nič to - priestor pobránený, vyzeralo to ako oranisko, po vyschnutí sa vyzbierali povytŕhané korene stromov, kríkov a pomocou hrablí sa terén zarovnal. A naozaj - začalo sa to normálne podobať na hasičskú trať. Navozila sa vrstva jemnejšej zeminy, tu sme použili z prebránenej pôdy a preosiali, zasial sa trávnik, plocha sa prevalcovala -  a teraz bola na rade príroda. Pokým nám trávnik pomaly rástol, pustili sme sa do ďalších úprav, zrovnali a dosypali sme nábeh k základni, nakoľko koniec trate končil cca 5 metrov od hlavnej cestnej komunikácie - museli sme doriešiť zadnú stenu, kvôli tomu, aby prúdy vody z prúdnic nestriekali až na hlavnú cestu. To sme doriešili osadením dvoch kovových tyčí a natiahnutím pletiva, na ktoré sa upevnila záhradnícka fólia a taktiež sa spravili aj bočne zásteny. Dosypala sa jemnejšia hlina k priestoru k terčom, vyčistili sa okolité chodníky - pozostatky chodníkov bývalého parku.

Začiatkom mája 2014 sme sa rozhodli, že miesto pre základňu by bolo dobré spevniť, postili sme sa do betónovania základovej platne, taktiež sa spravilo odvodnenie základne pomocou starých plechových rúr, ktoré sme zakopali pod úroveň terénu a vyspádovali tak, aby voda zo základne odtekala do blízkeho lesíka. V letných mesiacoch sme začali s údržbou novovytvoreného trávnika, jeho prihnojovaním a pravidelným kosením. Tréningový areál bol teda na svete - v auguste 2014 sme po prvýkrát v histórii nášho zboru privítali jedno z kôl Regionálnej hasičskej ligy Spiš v novovybudovanom hasičskom areáli. Samozrejme, každým rokom sa snažíme areál opäť o kúsok vylepšiť, v roku 2016 sme rozšírili betónovú platňu tak, aby tvorila súvislý pôdorys obdĺžnikového tvaru v rozmeroch 8x5 m, pozdĺž trate sa umiestnili drevené lavičky pre divákov.

V súčasnosti je areál pravidelne udržiavaný, každý týždeň je trávnik kosený, a slúži k tréningom hasičského útoku našim dvom športovým teamov. Od roku 2014 je areál  každoročne miestom konania dvoch hasičských súťaži – organizujeme jedno z kôl Regionálnej hasičskej ligy Spiš ako aj obľúbenú a divácky atraktívnu nočnú súťaž Śtôla FIRENIGHT.

Ćo na záver - ak si spätné vybavím všetky tie hodiny strávené pri budovaní tohto miesta, popravde, bolo toho dosť. Nemohli sme počítať so žiadnymi veľkými peniazmi, žiadnou technikou, celý areál sme si vybudovali svojpomocne a s finančným rozpočtom, ktorý ak sme to povedali, tak ľudia iba krútili hlavami. V podstate nás areál stal výdavky na pohonné hmoty do kosačiek, krovinorezov  a stavebný materiál ako je cement na základovú platňu. Všetko ostatné sa zohnalo za pomoci našich chalanov a našich priateľov  svojpomocne. Veľká vďaka patrí aj starostovi obce p. Martinovi Hajkovi za pomoc, ktorú nám poskytol jednak pri výstavbe, ale aj pri pravidelnej údržbe areálu - bez jeho pomoci a pomoci Obce Štôla, by sa toto miesto rodilo iba veľmi ťažko. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí pri tejto práci strávili svoj voľný čas, často na úkor svojich pracovných povinností, plánov či rodiny. Boli to ozaj stovky hodín práce úzkeho kruhu ľudí, ktorých spájal jeden cieľ - mať v našej obci areál pre požiarny šport - kde by sme sa nehanbili privítať aj tie najlepšie športové teamy zo Slovenska. A kto náš areál videl, či už ako divák na jednej z každoročne organizovaných súťaži, alebo ako priamo zainteresovaný člen hasičského teamu, ktorý mal možnosť sa po našej trati prebehnúť - musí uznať - že sa nám to dúfam podarilo....

Spracoval: Martin Stromko, veliteľ DHZ Štôla – obrazový materiál, členovia DHZ Štôla+ archív autora....